to čo je vo mne a musí ísť von...

Človek dokáže milovať aj nenávidieť súčastne.Niekedy aj toho istého človeka.Zvláštne. Ja momentálne milujem.A zamýšľam sa nad tým kolkokrát môže človek milovať. Ak len raz, znamená že ak som už raz milovala je toto len klamanie samu seba a navyše člloveka ktorého mám rada? Alebo môže človek milovať x-krát?Netuším. Mám nejakú svoju teóriu, niečo čomu verím.Verím že niekde na našej zemi žije niekto kto je stvorený pre mňa.Môj princ, ktorého ak nájdem budem to cítiť a budem šťastná.Je to značne naivná predstava, ale mne sa páči.Viem že je veľa rozvodov, týraných žien a kadečoho zlého, ale ja napriek tomu verím že môj princ existuje a dokonca verím že ho nájdem. Na druhej strane verím že človek môže milovať aj viac krát za život. Nie nejak veľa krát, ale rozhodne nie len raz. Mala som sedemnásť ( teraz mám len o málo viac) a bolo to ako blesk. Ten chalan sa mi vôbec nepáčil, lepšie možno povedané nešalela som z neho, ale mala som ho rada, bol zaujímavý. Po istých okolnostiach som sa dozvedela priamo od neho že som pre neho už dlho najúžasnejšie dievča ktoré stretol.Mala som ho rada ako som už vravela, dokonca som začala k nemu cítiť niečo ale bolo to príliš platonické. Nakoniec som si povedala že kašlem na dôvody prečo nie a dali sme sa dokopy. Sedem mesiacov. Môj doteraz najdlhší vztah.(pre niehoho nič moc...)Päť z tých siedmich sme si mysleli že sa zoberieme. Úplne vážne.Aj keď to bolo možno príliš naivné neľutujem to. Milovala som ho a on miloval mňa.Naozaj krásne. Rozpadlo sa to viacmenej kôli mne aj ked rozišiel sa so mnou on. Myslela som že neprežijem.Prázdno aké som cítila bolo neskutočné. Dosť dlho som sa spamatávala, robila som somariny za ktoré sa dnes hambím a až keď som sa dotkla úplného dna pochopila som že je koniec. Prvá láska jednoducho. Šialená ako ja.Vlastne ako celý maturitný ročník. Príchod na vysokú predchádzalo pár úletov no nič vážne. Napriek tomu som bola zmätená a povedala som si tak a teraz si dám pokoj. Seriózne aspon v prváku a budem sa venovať škole. Prd. To by som nebola ja keby som si neskomplikovala život hňed v úvode. Ako som už niekde tu spomínala na druhý pokus( o tom snáď inokedy:o) som si našla respektíve si ma našla opäť láska.Milujem. Veľmi.Nečakala som to.Znova verím že on je "ten pravý". Niesme spolu dosť dlho aby som mohla povedať že som si istá že spolu budeme navždy ale verím tomu a bolo by úžasné keby to tak bolo . Zatiaľ k tomu nemám viac čo dodať. Časom možno. ( som sa rozpísala o mojom "ľúbostnom živote" až tak že som zabudla na to čo som vlastne chcela). V každom prípade, stále neviem či človek môže milovať viac krát za život aj ked som paradoxne presvedčená že som milovala vtedy a že milujem aj teraz...a možno to vôbec nieje podstatné...